Prípady z Praxe
Anna (33 rokov), TPP na dobu určitú
Anna (33 rokov), TPP na dobu určitú
Anna bola zamestnaná niekoľko rokov u svojho zamestnávateľa na TPP na dobu určitú. Za svoju prácu poberala mzdu 750 eur v hrubom.
Otehotnela v júli 2021. Lekár vypočítal predpokladaný dátum pôrodu na marec 2022. Anna spĺňala prvú podmienku nároku na materské, a to byť za posledné dva roky nemocensky poistená minimálne 270 dní pred skutočným dňom pôrodu. Pri tejto výške mzdy by však nemala nárok na maximálne možné materské, ktoré bude v roku 2022 vo výške 1 732,90 eura v mesiaci, ktorý má 31 dní.
Pracovná zmluva sa jej skončila v októbri 2021. Na to, aby Anna dostala maximálnu možnú materskú, sa zamestnala u nového zamestnávateľa za hrubú mzdu 2.300 eur. Aby sa jej do výpočtu materskej dávky rátal aktuálny pracovný pomer, musí byť minimálne 90 kalendárnych dní nemocensky poistená u nového zamestnávateľa. Týmto novým nastavením dosiahla:
-
Zmenu rozhodujúceho obdobia na výpočet materskej dávky.
-
Maximálny denný vymeriavací základ na výpočet materskej dávky.
Keď sa pozrieme, o koľko si Anna správnym nastavením príjmu prilepšila, vyšlo nám to takto:
Ak by sa Anna po skončení pracovného pomeru u prvého zamestnávateľa nezamestnala u nového zamestnávateľa, platila by pre ňu ochranná lehota (https://www.socpoist.sk/slovnik-pojmov/11s?prm1=3 ), ktorá je 8 mesiacov po zániku nemocenského poistenia. Sociálna poisťovňa by jej vypočítala výšku materskej z hrubej mzdy 750,- eur a Anna by za celé obdobie poberania materskej ( 34 týždňov) dostala sumu cca 5.160 eur. Anna však zamestnaním sa u nového zamestnávateľa za hrubú mzdu 2.300 eur dosiahne maximálne možné materské pre rok 2022 a za celé obdobie poberania materskej jej Sociálna poisťovňa vyplatí sumu 13 304,20 eur.
Rozdiel bol výrazný a Anna správnym nastavením prispela do rodinného rozpočtu viac ako 8.140 eurami počas celého obdobia materskej.
Treba si uvedomiť, že zvýšená mzda prináša zvýšené odvody zo zamestnania.
Denisa (35 rokov), majiteľka s.r.o.
Denisa bola prvorodička. Jej tehotenstvo bolo plánované. Viedla svoju firmu, eseročku, bola jej konateľkou. Za svoju prácu nepoberala žiadnu mzdu, nebola nikde zamestnaná ani si neplatila dobrovoľné poistné.
Keďže plánovala otehotnieť, zamestnala sa vo svojej firme na zmluvu o výkone funkcie konateľa. Odmenu si určila na 50 eur mesačne v hrubom.
Prihlásila svoju firmu ako zamestnávateľa a začala za seba odvádzať odvody do zdravotnej a do Sociálnej poisťovne. Neskôr otehotnela. Lekár určil predpokladaný termín pôrodu na august 2021. Denisa v marci 2021 ukončila aktuálny pracovný pomer a od apríla sa zamestnala u iného zamestnávateľa za 2.200 eur v hrubom. U nového zamestnávateľa bola zamestnaná (nemocenské poistenie sa za ňu platilo) 90 dní. 30 dní za apríl, 31 dní za máj a v júni pracovala 29 dní.
Pozor, nie je dôležité, či nemocenské poistenie trvalo najmenej 90 dni, ale či sa nemocenské poistenie platilo minimálne 90 kalendárnych dní. Pretože sa podľa zákona poistenie neplatí počas PN, 1.-10.m dňa OČR a podobne.
Denisa nastúpila na MD 8 týždňov pred plánovaným dňom pôrodu, 30 júna 2021. Urobila tak preto, lebo týmto nastavením si ušetrila časť nákladov na odvody za mesiac jún. Ako?
V júni Denisa neodpracovala celý mesiac. Tento mesiac sa jej nepočítal do výpočtu denného vymeriavacieho základu. Mohla sa tak dohodnúť so zamestnávateľom na skrátenom pracovnom úväzku v tomto mesiaci. Z tohto skráteného úväzku odvádzala menšie odvody.
Denisa si včasným plánovaním a správnym nastavením zabezpečila maximálnu možnú materskú, na rozdiel od toho, keby svoju materskú neplánovala, dostala by len rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa, ktorý je na rok 2021 vo výške 275,90 eura.
Zdenka (26 rokov), reťazový pôrod
Zdenka druhýkrát otehotnela, keď čerpala RD na svoje prvé dieťa. Predpokladaný dátum pôrodu lekár vypočítal na máj 2021. Išlo o tzv. reťazový pôrod.
Zdenka pred svojím prvým nástupom na materskú pracovala na trvalý pracovný pomer za hrubú mzdu 800 eur brutto. Počas MD a RD jej pracovný pomer stále trval. Počas tejto doby zo zamestnania nemala žiadny príjem. Keby to takto zostalo, dostala by druhú materskú v minimálne tej istej výške ako prvú.
Zdenka sa na konci roka 2020 dohodla so svojím zamestnávateľom, že sa na dva dni vráti do práce. Za jeden deň si so zamestnávateľom dohodla hrubú mzdu 65 eur.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet MD bol pre Zdenku predchádzajúci rok pred rokom, kedy porodí druhé dieťa.( v tomto prípade to bol rok 2020) Týmto nastavením sa jej denný vymeriavací základ vypočítal z týchto dvoch dní, čo Zdenke umožnilo dosiahnuť maximálny možný denný vymeriavací základ na výpočet materského v tom období.
Zdenka druhýkrát otehotnela, keď čerpala RD na svoje prvé dieťa. Predpokladaný dátum pôrodu lekár vypočítal na máj 2021. Išlo o tzv. reťazový pôrod.
Zdenka pred svojím prvým nástupom na materskú pracovala na trvalý pracovný pomer za hrubú mzdu 800 eur brutto. Počas MD a RD jej pracovný pomer stále trval. Počas tejto doby zo zamestnania nemala žiadny príjem. Keby to takto zostalo, dostala by druhú materskú v minimálne tej istej výške ako prvú.
Zdenka sa na konci roka 2020 dohodla so svojím zamestnávateľom, že sa na dva dni vráti do práce. Za jeden deň si so zamestnávateľom dohodla hrubú mzdu 65 eur.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet MD bol pre Zdenku predchádzajúci rok pred rokom, kedy porodí druhé dieťa.( v tomto prípade to bol rok 2020) Týmto nastavením sa jej denný vymeriavací základ vypočítal z týchto dvoch dní, čo Zdenke umožnilo dosiahnuť maximálny možný denný vymeriavací základ na výpočet materského v tom období.
Agáta (26 rokov), SZČO
Agáta bola živnostníčka. Predtým, ako otehotnela prvýkrát, si platila odvody do Sociálnej a do zdravotnej poisťovne na základe podaného daňového priznania. Z príjmov zo živnosti jej následne bola vypočítaná MD.
Počas RD si však pozastavila živnosť aby nemusela platiť odvody. Pozastavením alebo zrušením živnosti však povinné nemocenské poistenie zaniká. Mylne si myslela, že keď je poistencom štátu, dni počas RD sa jej budú počítať do povinných 270 dní, ktoré musí byť matka nemocensky poistená.
Ona si však svoju situáciu týmto krokom skomplikovala, keďže dni RD sa do povinných 270 dní počítajú len vtedy, keď je živnosť aktívna.
Aby Agáta mala nárok na vyššiu MD, mala by podniknúť niektorý z týchto krokov.
a) Čo najskôr si aktivovať/obnoviť živnosť, aby splnila podmienku najmenej 270 dní byť povinne nemocensky poistená počas dvoch rokov pred dňom pôrodu.
b) Pripoistiť sa – dobrovoľným pripoistením, kde si vie určiť výšku vymeriavacieho základu z ktorého sa platí poistné.
c) Zamestnanie – zamestnať sa počas RD na čiastočný úväzok, dohodu, na zmluvu, aby bola splnená podmienka 270 dní nemocenského poistenia.
Milan (37 rokov), nezamestnaný
Milan bol dlhodobo zamestnaný u jedného zamestnávateľa, kde poberal plat 2500€ v hrubom.
Začiatkom roku 2021 dôsledkom pandémie o zamestnanie prišiel. Prihlásil sa na Úrade práce a keďže spĺňal podmienky, mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti. Milan bol otcom 2 ročnej dcéry a chcel využiť možnosť ísť s dcérou na „otcovskú“ na konci roka 2021.
Keďže bol nezamestnaný, nebol nemocensky poistený a tak by nárok na otcovskú nemal.
Milan si však po skončení poberania dávky v nezamestnanosti našiel brigádu a pracoval na Dohodu o pracovnej činnosti. Tým, že dostával pravidelný príjem, zamestnávateľ ho prihlásil na nemocenské poistenie. Stal sa nemocensky poistený. Jeho plat v aktuálnom zamestnaní na dohodu bol 500€ v hrubom, čo bolo výrazne menej, ako zarábal u predchádzajúceho zamestnávateľa.
Milan však mal možnosť, aby sa mu otcovská vyrátala ešte z príjmu u predošlého zamestnávateľa, kde mal dostatočne vysoký plat, dokonca taký, aby dosiahol maximálnu možnú otcovskú. Vedel, že ak u nového zamestnávateľa neodpracuje/ nebude nemocensky poistený viac ako 90 dní pred nástupom na otcovskú, bude Sociálna poisťovňa postupovať nasledovne.
Najskôr SP zhodnotí, či má Milan nárok na otcovskú. Za posledné dva roky pred nástupom na otcovskú bol nemocensky poistený viac ako 270 dní, pretože dlhodobo pracoval pre svojho bývalého zamestnávateľa. Tak isto by bol v deň nástupu na otcovskú nemocensky poistený z dohody. Podmienky nároku na otcovskú teda spĺňa. Keďže v aktuálnom pomere - dohode nebol nemocensky poistený viac ako 90 dní do nástupu na otcovskú, SP sa pozrie do predchádzajúceho roku, či tam má Milan dostatok dni nemoc. poistenia. V predchádzajúcom roku bol Milan nemocensky poistený viac ako 90 dní, keďže pracoval dlhodobo pre svojho bývalého zamestnávateľa. SP tak jeho otcovskú zjednodušene vyráta z príjmov, ktoré mal v bývalom zamestnaní za dni, ktoré odpracoval.
Milan si tak zabezpečil maximálnu možnú otcovskú. Tá mu bude vyplácaná po dobu 28 týždňov. Milan tak prispeje do rodinného rozpočtu sumou 10.555€.
Jana (32 rokov), zamestnaná na TPP a popritom aj na dohodu o pracovnej činnosti u iného zamestnávateľa.
Jana je zamestnaná u zamestnávateľa „A“ na TPP od roku 2019. Jej hrubý plat je 1.000€ v hrubom. Keďže plánovala otehotnieť a chcela si svoju budúcu materskú zvýšiť a popritom si ponechať aktuálne zamestnanie, vo februári 2021 sa zamestnala u zamestnávateľa B na dohodu o pracovnej činnosti. Jej hrubý plat z dohody bol 350€ v hrubom. Zakrátko na to otehotnela a lekár určil jej predpokladaný dátum pôrodu v polovici januára 2022. Jana tak bude na materskú nastupovať v decembri 2021.
V celom roku 2021 Jana nebola PN ani nečerpala OČR. Keďže z oboch nemocenských poistení samostatne, aj z TPP aj z dohody, splní podmienku minimálne 270 dní nemocenského poistenia za dva roky spätne k dátumu skutočného pôrodu a tak isto tieto zamestnania budú trvať až do nástupu na materskú, môže si Jana požiadať o materské z oboch zamestnaní.
Materská sa jej tak bude počítať ako súčet vymeriavacích základov zo zamestnania „A“ a aj „B“. Zamestnanie A je dlhodobé a začalo ešte v roku 2019, takže rozhodujúce obdobie na výpočet vymeriavacieho základu z tohto zamestnania bude predchádzajúci rok pred nástupom na materskú, teda príjmy, ktoré dosiahla v roku 2020. Vymeriavací základ na výpočet materskej zo zamestnania „B“ sa jej bude rátať z rozhodujúceho obdobia od začiatku zamestnania, teda od februára 2021 do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu kedy nastupuje na materskú, teda do konca novembra 2021.
Zjednodušene povedané, výška Janinej materskej sa bude počítať ako 75% z hrubých platov. Výška jej MD bude približne 1.012€.
Jana si musí podať na Sociálnu poisťovňu dve tlačivá žiadosti o materské, potvrdené od svojich zamestnávateľov. Na žiadosti je taktiež potrebné zaškrtnúť políčko, že si uplatňuje materské z viacerých nemocenských poistení.
Mária, (23 rokov) momentálne nezamestnaná, chce požiadať o tehotenské
Mária pracovala od augusta 2020 do konca mája 2021 v zamestnaní na skrátený úväzok. Následne sa zaevidovala na Úrade práce ako nezamestnaná. V auguste 2021 otehotnela a lekár určil jej dátum pôrodu na 11.mája 2022. Mária si chce požiadať o novú nemocenskú dávku tehotenské, ale vie, že ak bude k dátumu nároku na tehotenské nezamestnaná, teda nebude nemocensky poistená, nárok na tehotenské jej nevznikne. Nárok na tehotenské sa posudzuje presne k začiatku 27. týždňa pred predpokladaným dňom pôrodu. Márii vychádza, že nárok na tehotenské jej vznikne k 3.novembru 2021.
Keďže má dostatok dní nemocenského poistenia z bývalého zamestnania (304 dní) za posledné dva roky ku dňu nároku na tehotenské, potrebuje splniť ešte podmienku, aby bola v deň nároku na dávku nemocensky poistená.
Využila tak možnosť a prihlásila sa v miernom predstihu na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. Určila si minimálny vymeriavací základ na platenie poistného, ktorý je pre rok 2021 v sume 546€, nakoľko sa chcela prihlásiť len na pár dní.
Týmto krokom si Mária zabezpečila, že jej nárok na tehotenské bude schválený. Sociálna poisťovňa jej ho bude vyplácať od 3.novembra do konca tehotenstva, alikvotne za dni. Výška tehotenského bude určená v minimálnej sume. Mária tak dostane za mesiac december tehotenské vo výške cca 222€.
Mária si tak jednoduchým krokom s nízkymi nákladmi zabezpečila nárok na tehotenské.